Členka TC EMPIRE Trnava Nina Stankovská (20) patrila v juniorskom veku medzi najlepšie slovenské tenistky svojej kategórie. Jej ďalší progres však zastavilo zranenie zápästia, s ktorým musela ísť na operáciu. Tá však problémy nevyriešila natoľko, aby sa ďalej mohla naplno venovať súťažnému tenisu. Preto sa vydala inou cestou – ale takou, ktorá či už s tenisom alebo športom bude do budúcna prepojená. Viac už prezradila v rozhovore pre www.tcempire.sk.

V ankete Tenista roka 2018 na Slovensku ste boli členkou Tímu roka - dievčat SR do 16 rokov. Na majstrovstvách sveta družstiev do 16 rokov ste získali bronz. Čo sa dialo potom?

„Áno, to bol jeden z najlepších výsledkov, aké som získala dovtedy v kariére. Potom som už začínala mať väčšie problémy so zápästím. Ťahalo sa to od mojich 15 rokov, keď ma začalo pobolievať ľavé zápästie, čo som najprv veľmi neriešila. No časom sa to dostalo do fázy, že som podstúpila operáciu. Bola som na nej minulý rok v lete. Musela som následne prejsť na jednoručný bekhend. Celé mi to skomplikovalo kariéru a prispelo aj k jej ukončeniu. Nevedela som sa venovať tenisu toľko, koľko si to vyžadovalo.“

Čo na zápästie hovorili lekári?

„Chodila som asi ku každému lekárovi na Slovensku, ktorý sa tomu venoval. Najprv som dostala kortikoidové injekcie. Neskôr mi dali aj dlahu po predlaktie, aby som s tým vôbec nehýbala. Potom mi tréner Daniel Trčka z TC EMPIRE odporúčal chirurga v Česku, ktorý sa venuje len zápästiam a rukám. Ten mi dal ruku na dva mesiace do sadry, čo žiaľ nepomohlo. Neskôr ma operoval.“

Aká bola presná diagnóza?

„Neviem presný názov, ale v podstate sa mi krížili dve šľachy v zápästí. To spôsobovalo zápal. Počas operácie mali nájsť miesto a pomôcť šľachám, aby sa nekrížili. Bol to krátky zákrok, nebol bolestivý. Ani rekonvalescencia nebola dlhá. No odvtedy som opatrná pri obojručnom bekhende. Keď to prepálim, je to bolestivé.“

Nemohli ste trénovať a hrávať turnaje. Ako ste to zvládali?

„Bola to veľká zmena. Asi od 10 rokov som bola stále na kurte, na turnajoch. A zrazu som mala veľa voľného času. Zrazu som nevedela, čo s voľným časom. Popri tenise ešte aj maľujem, no nevedela som ani to robiť, lebo som ľaváčka.“

Kedy prišlo rozhodnutie ísť na univerzitu do Ameriky?

„Keď som mala 15-16 rokov, vôbec som si nepripúšťala, že budem riešiť niečo také. Chcel som mať tenisovú kariéru a mala som pocit, že keď pôjdem tak ďaleko, skončím s profesionálnym tenisom. Keď ma ruka začala bolieť viac, uvedomovala som si, že asi to nebude na profesionálny tenis. Na univerzite mi však ponúkli aj možnosť, že ak budem chcieť, môžem cestovať aj na profesionálne turnaje. Aj po mojej operácii boli veľmi zhovievaví a hovorili, že môžem prísť aj po nej. Lebo majú vynikajúcich fyzioterapeutov, rehabilitácie. Preto som sa aj rozhodla, že to pôjdem vyskúšať.“

Kde ste študovali?

„Na The Pennsylvania State University blízko Philadelphie. Na univerzite som študovala psychológiu.“

Prečo ste si vybrali psychológiu?

„Budem ju chcieť študovať aj teraz na Slovensku, na jeden odbor ma už prijali v Bratislave, na ďalší mám ešte prijímacie pohovory. Keď som kedysi hrávala doma, sú tu určite športoví psychológovia, ktorí sa tejto oblasti venujú, ale ja som s nimi nemala dobré skúsenosti. Myslím si, že športovec, ktorý je vo veku 14 alebo 15 rokov, si skôr nechá poradiť od niekoho, kto hral daný šport. Niektoré rady sa mi ťažko počúvali. Nevedeli sa vžiť do mojej kože. Chcela a vedela by som sa venovať športovej psychológii, alebo blízkej oblasti.“

V USA ste boli len jeden semester v druhej polovici roka 2021. Prečo vám to tam nesadlo a vrátili ste sa späť na Slovensko?

„V Amerike sa veľmi často rozpráva o tom, aké veľmi dôležité je mentálne zdravie športovca. Mala som však osobne takú skúsenosť, že išlo o reči a veľa sa s tým nerobilo. Súhlasím, aby sa športovci tlačili, motivovali do lepších výkonov, ale sú tu aj limity, ktoré sa nemajú prekračovať. Na to sa tam nebral žiadny ohľad.“

V čom konkrétne?

„Škola, na ktorej som bola, je lepšia po akademickej stránke. V tíme sme mali veľmi veľa Európanov, ktorí so mnou predtým aj hrávali na turnajoch ITF. Bol to veľmi silný tím, od ktorého mali trénerky veľké očakávania. Bol tam silný tlak, niekto bol vždy zranený, chorý. Ak mal niekto mentálne problémy, neriešilo sa to.“

Mali v tíme aj odborníkov na rôzne oblasti?

„Bol tam športový psychológ, ale len jeden pre 3-4 tímy. Náš mal v portfóliu aj lakros a hokej, čo sú veľké tímy a nemal na nás čas. A naši tréneri to ani neiniciovali, aby si s našimi hráčkami niekto sadol a porozprával sa. Potrebovali sme to, boli sme tím dvanástich hráčok. Vždy sa na to pozabudlo a potom sme mali aj také výsledky. Po pár mesiacoch som sa cítila unavená, vyhorená. Vrátila som sa naspäť na Slovensko v polovici decembra 2021.“

Je možné, že sa popri štúdiu budete venovať ďalej aj tenisu?

„Keďže bol tenis v mojom v živote prítomný, nedá sa toho úplne vzdať. Asi 3 mesiace po návrate mi volal pán tréner Daniel Trčka, či by som nemala záujem pomôcť, keďže v TC EMPIRE je veľa šikovných detí. Popri učení rada pomôžem a je to dobrý pocit, že sú v klube nové deti, nové talenty. Aj po začatí štúdia sa chcem podieľať buď na tréningoch, prípadne na mentálnej príprave tenistov, keď už budem mať niečo naštudované. Mladým hráčom by to veľmi pomohlo.“

V čom by sa podľa vás malo dbať u mentálnej prípravy tínedžerov, mladých tenistov?

„Napríklad vek 15 rokov je u báb aj chalanov takým prelomom. Okrem tenisu ich začne zaujímať kopu iných vecí. Tam by niekedy stačilo aj to, aby sa niekto s nimi rozprával. Keď sa napríklad začnú na kurte inak správať, prečo je to tak, či sa nechcú viac otvoriť, prebrať si to. Po ťažkom zápase sa vyrozprávať, na čo sa zamerať a podobne. A aby to mladí hráči brali ako rady, nie kritiku – ako niečo, čo im má pomôcť.“

Ako je na tom teraz vaše zápästie?

„Už lepšie, ale skúšala som opäť hrať bekhend, cítim to, a nechcem to už siliť. Aj v Amerike som už hrala iba jednoručný bekhend.“

Vy sa venujete vo voľnom čase aj umeniu...

„Popri tenise maľujem už dlho. Po zápase, tréningoch to bola pre mňa vždy forma, pri ktorej som sa upokojila. Zavrela som sa v izbe na tri, štyri hodiny a len som kreslila a maľovala. Pomohlo mi to, vypla som pri tom. Dva-tri roky dozadu som sa začala venovať fotografii. Chcem pri tom ostať aj pri štúdiu psychológie. Moja učiteľka na umeleckej škole, kde som mala aj výstavu, mi bola veľkým príkladom. Aj keď som bola na turnajoch a nebola som v škole dlhšie obdobie, podporovala ma a posielala mi veci, ktoré som si mohla nacvičovať. Skôr sa venujem abstraktnému umeniu.“

Ako strávite leto v TC EMPIRE?

„Budem trénovať deti priamo v klube a možno ako trénerka s nimi pôjdem na turnaje. Pomôžem v prípravke. Som na to zvedavá a teším sa na spoluprácu.“

Nina v USA:

Diela Niny Stankovskej: